Tẹpá Tintan Mẹdehlan Klistiani lẹ Tọn to Naijilia

Sọn Wikipedia

Tẹpá Tintan Mẹdehlan Klistiani lẹ Tọn to Nigeria, he yé sọ nọ ylọdọ Tẹpá Tintan Mẹdehlan Klistiani lẹ Tọn lọ to Gbagli, yín yọ̀whé de he Klistiani Mẹdehlan he tlọn yovotomẹ to owhe kanweko 19tọ jẹ 20tọ bo wá kú to Gbagli kavi awà Gbagli tọn devo lẹ ji yin didi do. Tẹp̣á lọ to ali he yí dotowhé daho Gbagli tọn ji. Aná he yè gán do mọ fie tẹpa lọ te to Google Maps ji wẹ CV7Q+CPR, 103101, Badagry, Nigeria. Kandai delẹ dohia dọ mẹdehlan he hugan 200 wẹ yín didi dofi. [1]

Dotin bliki tọn gaa de yín bibayi nado nọ flin mẹdehlan he kú enẹlẹ. To egbè, tẹpá lọ yin nọtẹn whenuho tọn de he nọ dọn saditọ lẹ wá Gbagli. [2]

Otàn[jlado | jla asisado]

To whenue yovo lẹ gbẹ́ nọ họ̀ kanlinmọ lẹ to Aflika, ojlẹ he mẹ Klistiani Yovo lẹ hẹ̀n sinsẹ̀n yetọn wà po ojlẹ yovo-dugán-do-mẹyuu-ji tọn po tọn, yovo he kú tofi susu to Aflika lẹ ma whè.

Susu yovo ehelẹ tọn wẹ ovà po ovà-gbó po hù na agbasa yetọn ma sọgan họavun sọta awutu lọ bọ amasin he gán gbọ̀ awutu enelẹ ma sọ tin to ojlẹ lọ mẹ wutu.

Nukọnmẹ wẹ e wá yin yinyọnẹn dọ quinine nọ gbọ̀ ovà.[3][4] Nue zọ́n bọ Mẹdehlan Klistian he sẹtẹn wa Gbagli sọn yovotomẹ to 1845 susu kú niyẹn bosọ yin didi do Gbagli

To whenue mẹdehlan yovo lẹ wá Gbagli, e ma dẹ́n bọ mẹdopo to yé mẹ kú. Mrs. Eliza Phillips Gollmer, asi dopo to nukọntọ mẹdehlan lẹ lọ tọn Rev. Charles Andrew Gollmer (mẹhe e dà to whenue asi he e dà to ojlẹ yovo-dugán-do-mẹyuu-ji tọn whenu to Sierra Leone kú to aliho dopolọ mẹ godo) wẹ omẹ tintan he yin didi do tẹpá lọ mẹ to osun 4tọ azán 11tọ, 1845 to whenue e ko jẹ awutu sinsinyẹn de na osun atọ̀n godo, bọdo uwọ go, mẹdehlan susu devo lẹ wẹ yin didi do finẹ. [5][6] To whenue oṣiọ etọn ko yin didi do nọtẹn lọ godo wẹ tẹpá lọ wa yin gbigbá na mẹdehlan yovo lẹ.

File wẹ yè di mẹdehlan yovo devo lẹ do, taidi Mrs. Müller, asi Rev. J. C. Müller he bayi matin-tọ́ to azán 26tọ, osun awetọ, 1848; gọna Eugene Celadon Van Cooten (Dotó mẹzẹtọ Dutch-nu de) po asi etọn, Emily Primrose Van Cooten, he ovà-zọ̀n sinsinyẹn de hù to azán 13tọ, osun atọ̀ntọ 1851 po azán 17tọ osun 5tọ 1850 po.[6]

Yovo devo he ma tlẹ yin mẹdehlan lẹ yin didi do tẹpá ehe mẹ. Dopo to ye mẹ wẹ Mr. George Brand, British Consul de to Awọnlin to ojlẹ yovo-dugán-do-mẹyuu-ji tọn whenu mẹhe ovà-gbó po slá po hù to azán 16tọ osun 6tọ 1860. Mẹdehlan Aflikanu delẹ lọsu yin didi do finẹ, taidi Mr. Edward Philips, mẹdehlan-mẹplọntọ Sierra Leon-nu de he adingbe hù to azán 13tọ, osun 3tọ 1847.

Mẹdevo lẹ taidi Mr. Mark Willoughby, yèdọ gbèsenamẹtọ Sierra Leon-nu Gollmer tọn de he kú to azán 9tọ, osun 5tọ 1850, to whenue e ko jẹ awutu sinsinyẹn de na whenu dindẹn godo, sinsẹ̀ngán ṣọṣi Anglican po Methodist tọn Naijilia-nu he nọ̀ po yovo lẹ po to whelọnu delẹ lọsu yin didi to tẹpá enẹ mẹ ga. [7] Mẹdehlan sinsẹ̀n Katoliki tọn po Society of African Missions tọn lẹ lọsu po tindo tẹpá yetọn dovo to Topo fie azọ́n yẹwhehodidọ tọn yetọn yin wiwa te hugan.

Alọdlẹndonu lẹ[jlado | jla asisado]

  1. Lizzie, Williams (2012). Nigeria: The Bradt Travel Guide. Bradt Travel Guides. pp. 160–61. ISBN 978-1-84162-397-9. OCLC 939829665. Archived from the original on 2022-07-14. Retrieved 2022-07-14.
  2. Falola, Toyin (1992). "The Minor Works of T. O. Avoseh". History in Africa. 19: 250. doi:10.2307/3172000. ISSN 0361-5413. Archived from the original on 2022-07-14. Retrieved 2022-07-14.
  3. Meshnick, Steven R.; Dobson, Mary J., "The History of Antimalarial Drugs", Antimalarial Chemotherapy, New Jersey: Humana Press, pp. 15–25, retrieved 2022-07-14
  4. Oliveira, Alfredo Ricardo Marques de; Szczerbowski, Daiane (2009). "Quinina: 470 anos de história, controvérsias e desenvolvimento". Química Nova. 32 (7): 1971–1974. doi:10.1590/s0100-40422009000700048. ISSN 0100-4042. Archived from the original on 2022-07-14. Retrieved 2022-07-14.
  5. Missionary Register. Seeley, Jackson, & Halliday. January 1846. pp. 268, 384. Archived from the original on 2022-07-14. Retrieved 2022-07-14.
  6. 6.0 6.1 Gollmer, Charles Henry Vidal (1889). Charles Andrew Gollmer : his life and missionary labours in West Africa, compiled from his journals and the Church Missionary Society's Publications. University of California Libraries. London : Hodder and Stoughton. pp. 41, 45.
  7. Kunnuji, Joseph (2017). "Guided Syncretism: Repackaging Badagry-Ogu Music in the Context of Lagos' Postcolonial Modernity". African Music: Journal of the International Library of African Music. 10 (3): 80. doi:10.21504/amj.v10i3.2197. ISSN 0065-4019.