Togo/guw-bj
|
Cet article est écrit en Gun (Bénin) |
|
Togo | |||
|---|---|---|---|
|
| |||
| Tatɔ́-tònɔ | Lomé | ||
| Lɛdó | 56,785 km² | ||
| Gbɛtɔ̀ Sɔxa Lɛ | 8,608,444 ab. (2020) | ||
Togo (xe tindó nyǐkɔ gigɔ Togolese Republic tɔn, to Flansegbe mɛ: République togolaise) nyí otò kpɛvi ɖé to hwèyixɔ-waji Aflika tɔn. É tindó dógbó xɛ Ghana to hwèyixɔ-waji, Bénin to hwèzɛtɛn-waji, kpóɖɔ Burkina Faso to agewaji. Tòɖaxó tatɔ́-tònɔ lɔ, yèɖɔ Lomé, tin to Oxù Guinea tɔn tó. Nuɖi gbɛtɔ́ livi 9.3 wɛ nɔ nɔ̀ otò lɔ mɛ. Flansegbe wɛ nyí yovo-gbè otò lɔ tɔn. Togo nyí nɔtɛn titewungbe ɖé ná ajɔ́ afanumɛ lɛ tɔn ɖasá Oxù Atlantic tɔn ná Europe-nu lɛ. Togo nyí akpaɖexwe lɛdó lɔ tɔn xe nɔ nyí yiylɔɖɔ Slave Coast. Susu mɛxe hwɛndó yětɔn wá sɔ́n Togo todin lɛ tɔn wɛ nɔ nɔ̀ Amelika. Togo sɔ nyí nyinywɛ ná atin kpó kanlin wunmɛ voovo etɔn lɛ kpó. Ozín lɛ, oɖàn lɛ, kpó alɔtlɔ lɛ kpó nɔ nyí mimɔ to fisusu to Togo.
Hwenuxó otò lɔ tɔn
[jlado | jla asisado]Sɔ́n oxwe kanweko 11tɔ jɛ oxwe kanweko 16tɔ, akɔ̀ susu wá lɛdó lɔ mɛ sɔ́n anaɖemɛ voovo lɛ mɛ. Akɔ̀ Ewé tɔn wá sɔ́n hwèzɛtɛn, bɔ Mina kpó Guin kpó wá sɔ́n hwèyixɔ, kpóɖɔ suhúgǎn yětɔn nɔ nɔ̀ lɛdó xe sɛkpɔ xuto lɛ mɛ. Portugal-nu lɛ dinɖóná lɛdó lɔ to vivɔnu oxwe kanweko 15tɔ tɔn. Tayiɖi Togoland, é lɛzun lɛdó ɖé to xixɔ́ Germany tɔn glɔ to 1884. To Wɛkɛ-Hwàn Tintan lɔ godó, Togo nyí nina France. Togo jɛ mɛɖekannu sɔ́n acɛkpikpa France tɔn glɔ to oxwe 1960 tɔn lɛ mɛ. Ahwàngán Gnassingbé Eyadéma lɛzun togán to 1967. To hwenuena Eyadéma ɖoalɔtena togán nyinyi to 2002 kpóɖɔ to godó mɛ kú to 2005, visunnu etɔn, Faure Gnassingbe, lɛzun togán. To Ayiɖosun 2022, Togo lɛzun ɖokpó to hagbɛ́ Commonwealth of Nations tɔn lɛ mɛ.
Akwɛ́zinzan
[jlado | jla asisado]Azɔ̌n kpó tito akwɛ́ tɔn otò Aflika tɔn kpɛvi exe tɔn kpó nyí zize sinai dó glelilɛ ji. Glezɔ́n wɛ nyí azɔ̌n ná nuɖi 65 to kanweko ji azɔ́nwatɔ lɛ tɔn, sɔgbe xɛ CIA Factbook. Jinukún titewungbe lɛ bɛ kafe, kakao, tevi, fɛnlinnyɛ, gbadó, ayìví, lɛsi, kpó abɔkun kpó hɛn. Azɔ́nxwé titewungbe lɛ bɛ kpxoskpxate kùnkùn, jinukún lɛ ɖiɖyɔ́ zun nuyizan ɖevo lɛ, cement bibasí, anazɔ́n xe yè yí alɔ dó basí lɛ bibasí, avɔ̀ bibasí, kpó núnùnù bibasí kpó hɛn.
Ganɖuɖu
[jlado | jla asisado]Togán Togo tɔn nyí ɖiɖe gbɔn vòbibla dali ná oxwe 5. Togán lɔ sɔ nyí ogán ahwànfuntɔ lɛ tɔn. Togán lɔ sɔ tindó xuhlɔn nadó bɛ osɛ́n yɔ́yɔ́ lɛ jɛeji kpóɖɔ nadó sánkanna kpikpli sɛ́nbasítɔ lɛ tɔn. To hwenue Togo jɛ mɛɖekannu sɔ́n France godó, Ahwàngán Gnassingbé Eyadéma lɛzun togán. To hwenuena Eyadéma kú to 2005, visunnu etɔn Faure Gnassingbe lɛzun togán. To hwenuena é to tintɛnkpɔn nadó nyí ɖiɖe hwlaɖokpó dógɔ́, é yigbe nadó ɖike azɔ́nxwé lɔ xe nɔ nyí Bolloré Groupe ni ɖéanana bato-glintɛn xe tin to Lomé ná ojlɛ dindɛn, yèɖɔ sɔ́n oxwe 10 jɛ oxwe 35, nadó sɔgan mɔ alɔgɔ yí sɔ́n kpikpli xe kpénukúndó hwɛxo kpaa lɛ go azɔ́nxwé lɔ tɔn xe nɔ nyí Havas dè. To hwɛxo hwɛɖatɛn tɔn ɖé mɛ to 26 Afínkplɔsun 2021 to Paris, dǎwe ajɔwatɔ Flansenu Vincent Bolloré, to kpɔmɛ xɛ Gilles Alix kpó Jean-Philippe Dorent kpó, ɖɔ ɖɔ yé xùhwɛ nuwiwa ajɔwiwa gblezɔn tɔn to Togo. Hwɛdatɔ-gán lɔ ma kɛalɔyi gbekɔnɖokpɔ lɔ nadó ɖoalɔtena hwɛxo lɔ to bɛjɛeji bo ɖɔ ɖɔ dǎwe atɔ̀n lɔ lɛ ɖóná nyí hwɛdana to hwɛɖatɛn sɛ́nhɛngbatɔ lɛ tɔn mɛ gba. To hwɛxo ɖokpólɔ mɛ, é nyí bibyɔ́ to Bolloré SE si nadó sú ɖɔla Amelika tɔn livi 12.
Agbegbe lɛ
[jlado | jla asisado]Togo bɛ agbegbe 5 hɛn. Agbegbe lɔ lɛ nyí mimá dógɔ́ dó lɛdó kpɛvikpɛvi (prefecture) 30 kpó lɛdó vonɔtawun (commune) 1 kpó mɛ. Sɔ́n agewaji yì xùwaji, agbegbe lɛ wɛ Savanes, Kara, Centrale, Plateaux, kpó Maritime kpó.
Tòɖaxó lɛ
[jlado | jla asisado]Tòɖaxó xe klo húgǎn to Togo wɛ:
| Otɛn | Tòɖaxó | Sɔxa gbɛtɔ́ lɛ Mɛxixya 1981 tɔn |
Sɔxa gbɛtɔ́ lɛ Sɔxayinanú 2005 tɔn |
Agbegbe |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Lomé | 375,499 | 729,258 | Maritime |
| 2. | Sokodé | 45,660 | 117,811 | Centrale |
| 3. | Kara | 28,902 | 104,207 | Kara |
| 4. | Kpalimé | 28,262 | 95,974 | Plateaux |
| 5. | Atakpamé | 24,139 | 80,683 | Plateaux |
| 6. | Bassar | 17,867 | 61,845 | Kara |
| 7. | Tsévié | 20,480 | 55,775 | Maritime |
| 8. | Aného | 14,368 | 47,579 | Maritime |
| 9. | Sansanné-Mango | 12,894 | 37,748 | Savanes |
| 10. | Dapaong | 16,939 | 33,324 | Savanes |
| 11. | Tchamba | 12,911 | 25,668 | Centrale |
| 12. | Niamtougou | 12,444 | 23,261 | Kara |
| 13. | Bafilo | 12,060 | 22,543 | Kara |
| 14. | Notsé | 8,916 | 22,017 | Plateaux |
| 15. | Sotouboua | 10,590 | 21,054 | Centrale |
| 16. | Vogan | 11,260 | 20,569 | Maritime |
| 17. | Badou | 8,111 | 20,029 | Plateaux |
| 18. | Tabligbo | 7,526 | 13,748 | Maritime |
| 19. | Kandé | 6,134 | 11,466 | Kara |
| 20. | Amlamé | 3,997 | 9,870 | Plateaux |
| 21. | Kpagouda | 4,112 | 7,686 | Kara |
Sinsɛ̀n
[jlado | jla asisado]To 1923, World Factbook ɖɔ ɖɔ omɛ 42.3 to kanweko ji mɛxe nɔ nɔ̀ Togo lɛ tɔn wɛ nyí Klistiani lɛ kpóɖɔ omɛ 14 to kanweko ji wɛ nyí Malenu lɛ. Nuɖi omɛ 36.9 to kanweko ji wɛ mɛxe nɔ basí sinsɛ̀n tɔgbo tɔn lɛ. To nǔxe ma kpé omɛ 1 to kanweko ji wɛ Hinɖu lɛ, Ju lɛ, kavǐ sinsɛ̀n ɖevo lɛ, kpóɖɔ omɛ 6.2 to kanweko ji wɛ ma tin to sinsɛ̀n ɖékpókpé mɛ.
Núɖùɖù kpó núnùnù kpó
[jlado | jla asisado]Mɛxe nɔ nɔ̀ Togo lɛ nɔ ɖǔvivi núɖùɖù wunmɛ voovo lɛ tɔn, gɔna atin-sinsɛ́n yozò tɔn lɛ, akla vivi lɛ, kpó núɖùɖù susu xe nɔ nyí bibasí sɔ́n azín mɛ kpó. nmɛ voovo lɛ tɔn, gɔna atin-sinsɛ́n yozò tɔn lɛ, akla vivi lɛ, kpó núɖùɖù susu xe nɔ nyí bibasí sɔ́n azín mɛ kpó. Núnùnù titewungbe lɛ bɛ tii, kafe, kpó ovɛn kpó hɛn. Mɛxe nɔ nɔ̀ Togo lɛ nɔ saba ɖù avlán-sisɔ kpó akla vivi France tɔn lɛ kpó, xe sɔ nɔ nyí yiylɔɖɔ beignets.
Alodlɛndónù lɛ
[jlado | jla asisado]| Aflika | |
|---|---|
| Algeria • Angola • Bénin • Botswana • Burkina Faso • Burundi • Cameroun • Cape Verde • Central African Republic • Chad • Comoros • Democratic Republic of the Congo • Republic of the Congo • Ivory Coast • Djibouti • Egypt • Equatorial Guinea • Eritrea • Ethiopia • Gabon • Gambia • Ghana • Guinea • Guinea-Bissau • Kenya • Lesotho • Liberia • Libya • Madagascar • Malawi • Mali • Mauritania • Mauritius • Morocco • Mozambique • Nigeria • Namibia • Niger • Rwanda • São Tomé and Príncipe • Senegal • Seychelles • Sierra Leone • Somalia • South Africa • South Sudan • Sudan • Swaziland • Tanzania • Togo • Tunisia • Uganda • Zambia • Zimbabwe |